Čo je treba povedať na úvod

     Denne sa k nám neutíchajúc dostávajú z médií správy o tých najhorších zločinoch, prepadoch, znásilneniach či v tom najhoršom prípade vraždách. Nespochybniteľne stúpa zločinnosť páchajúca sa v organizovaných skupinách, no jednotlivcov samozrejme nevynímajúc. Tak sa často stretávame s rôznymi názormi mnohokrát od nekompetentných ľudí na dôvody činnosti týchto jednotlivcov či skupín.

Veľmi často sa tak spoločnosť stavia k obdobným prípadom zločinnosti ľahostajne, či dokonca sa snaží dosť ľahkomyseľne tieto činy ospravedlňovať.Často nám je podsúvaný názor, ktorý posúva páchateľa až do úlohy obete. Názory o tom, že za jeho činy môže nešťastné detstvo, nevyhovujúce prostredie v ktorom sa pohyboval, škola, rodina a vôbec snáď úplne všetko okrem toho, že za daný skutok môže hlavne sám. Práve táto skutočnosť poukazuje na to, že tu chýba zodpovednosť. Ako keby sa postupne strácala a ako keby boli zrazu všetci zodpovedný za všetko a zároveň aj za nič.

     Pokiaľ hovoríme o zodpovednosti mali by sme začať sami od seba. Samozrejme čo sa týka osobnej bezpečnosti nezáleží len čisto na nás, ale sme dosť podstatný článok tohto reťazca tak to využime pozitívne. Každý jedinec, ktorý sa stará o svoje telo aj po fyzickej stránke, je podstatne lepšie pripravený čeliť hrozbe. A ešte podstatnejšie ak sa dotyčný venuje bojovému umeniu, či športu. Pred začiatočníka, alebo mierne pokročilého jedinca sa často stavia otázka: Ktoré bojové umenie je najlepšie? Táto otázka vyžaduje komplexnú odpoveď s ktorou sa zaoberajú mnohí z danej oblasti. Neradi by sme sa uberali týmto smerom. V podstate platí to, že všetky umenia, či športy sú rovnako dobré a efektívne. Dosť podstatný je však rozdiel čo sa týka dĺžky tréningu. Určite je každému jasné, že pre osvojenie si techník kung fu je potreba dlhší čas, niekoľko rokov, resp. desaťročí.

     Pre ubránenie na ulici sa často organizujú kurzy sebeobrany, ktoré trvajú niečo cez mesiac a jedinec je rovnako pripravení čeliť útoku ako prvý spomínaný príklad po niekoľkých rokoch tréningu. Rozdiel sa tu kladie predovšetkým sa používané techniky, ich účinnosť, jednoduchosť, tak aby jedinec relatívne v krátkom čase bol pripravení adekvátne reagovať na hroziaci útok. Ak sledujete danú problematiku je tu podstatný rozdiel medzi bojovými umeniami, ktoré používali ozbrojené zložky pred niekoľkými desaťročiami a dnes. Pred istým časom predstavovali sebeobranné techniky predovšetkým Judo, Karate, Jiu jitsu. V mnohých postkomunistických krajinách je tomu tak po dnes (netýka sa špeciálnych jednotiek). Tak ako stúpala tvrdosť a odhodlanosť zločincov prispôsobovali sa aj techniky miestnym podmienkam. A tak koncom minulého a začiatkom tohto storočia vstupovali do výcviku špeciálnych jednotiek bojové umenia, športy ako Musado, Muai Thai či Krav Maga. A práve posledne menovanému bude patriť tento projekt s názvom ,,Krav Maga Website“. V niekoľkých kategóriách sa budeme snažiť popísať históriu, vývin, základné princípy, obrazové prílohy a v neposlednom rade asi to najzaúmavejšie pre bojovníka a to jednotlivé techniky. Určite po preštudovaní týchto niekoľko strán sa z vás nestane neporaziteľný bojovník, to nie je ani naším cieľom.

     Našou snahou je poukázať na tento štýl efektívneho boja z blízka, názorne predviesť jeho silné ale i slabé stránky. Pretože tak isto aj Krav Maga má svoje tmavé stránky, ktoré sa autorovi systému Imimu Lichtenfeldovi, ako i jeho žiakom doteraz nepodarilo odstrániť. Napriek tomu však predstavuje vrchol momentálne dostupných bojových systémov, ktoré s obľubou zaraďujú do svojej prípravy rôzne špeciálne vojenské, či policajné jednotky z celého sveta. Sme presvedčení o kvalitách tohto systému a potrebe prezentovať ho i na Slovensku, keďže sa o to takmer nikto, okrem snáď oficiálnych zástupcov www.krav-maga.sk až doposiaľ v rozsiahlejšej forme nepokúsil, keď už pre nič iné aspoň preto, že zakladateľ prežil detstvo a podstatnú časť mladosti na Slovensku.

 

Pridať komentár

   
© COPYRIGHT Krav Maga Website 2008 - 2017
„O chytré ženské je nouze. Konečně o chytré mužské zrovna tak.“ Jan Werich